Využití rozkyvu hořáku pro svařování tupého svaru metodou MAG korozivzdorné oceli

Práca so zameraním na oblúkové zvarovanie korozivzdorných ocelí zamerané na metódu MAG, s literárnou štúdiou o danej problematike. Boli vybrané geometrie tupého zvaru s prípravou úkosom „Y“ a hrúbky materiálov, ktoré sú často využívané na konštrukciách využívaných v energetike a potravinárskom priemysle (6, 8 a 12mm). Bola vypracovana experimentálna štúdia vplyvu zvarovania metódou MAG, s rozkyvom a bez rozkyvu zvarovacieho horáku pre „Y“ zvar. Experimentálne overované vzorové zvary jednotlivých typov boli doplnené o zhodnotenie výsledkov s kútovým zvarom a zvarom pod tavidlom pre porovnanie dôsledkov zvarovania s veľkým tepelným príkonom. V práci boli teoreticky zhodnotené použité materiály, analyticky vypočítaná možná výsledná teoretická materiálová štruktúra a zaradenie výsledkov do Scheafflerovho a WRC 1992 diagramu. Posúdená bola vzájomná zvaritelnosť materiálov pomocou ekvivalentov chromu a niklu. A vyhodnotená makroštruktúra zvarových vzorov, vypracované ťahové skúšky a skúšky tvrdosti pre posúdenie vplyvu mechanických vlastností. V závere bolo stanovené odporúčanie pre prax a odporúčanie na prevenciu chýb, ktoré boli pozorované na experimentálnych vzorkách.
Diploma thesis of arc welding of stainless steels focused on the MAG method, with a literature study on the issue. The geometries of the butt weld with the preparation of the bevel "Y" and the thickness of materials that are often used on structures used in the energy and food industries (6, 8 and 12 mm) were selected. An experimental study of the effect of MAG welding was performed, with and without oscillation of the welding torch for the "Y" weld. Experimentally verified sample welds of individual types were supplemented by the evaluation of results with fillet welds and submerged arc welds for comparing the consequences of welding with high heat input. The materials used were theoretically evaluated, the possible resulting theoretical material structure was analytically calculated and the results were included in the Scheaffler and WRC 1992 diagram. The mutual weldability of the materials with the equivalent of Crom and Nickel was assessed. And evaluated macrostructure of weld patterns, developed tensile tests and hardness tests to assess the impact of mechanical properties. In the end, recommendations for practice and recommendations for the prevention of errors, which were observed on experimental samples, were set.