Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856 - 1913

Prvá kapitola monografie nesie názovVeľká východná kríza vrokoch 1875-1878 – súperenie veľmocí na Balkáne. Veľká východná kríza, ktorá vyvrcholia rusko-osmanským konfliktom anásledným Berlínskym kongresom dala do pohybu mnoho procesov. Dôležitosť Berlínskeho kongresu ajeho fungovanie je vpráci vykreslené zpohľadu jedného zúčastneného balkánskeho štátu ato Srbska. Kapitoly 2 až 5 zhŕňajú medzinárodný kontext avnútorné predpoklady vytvorenia moderného bulharského ačiernohorského štátu, rovnako idetailný popis emancipácie Macedóncov aAlbáncov (Albánske národné hnutie a vytvorenie nezávislého Albánska v roku 1912, Macedónska otázka na konci novoveku amožnosti jej riešenia zo strany veľmocí). KapitolaKonflikt Osmanskej ríše a Talianska oLýbiu v rokoch1911-1912popisuje vojenský stret medzi veľmocami s globálnymi následkami, ktoré de facto znamenali ipád Osmanskej ríše na európskom kontinente. KapitolaDefinitívny pád Osmanskej ríše na európskom kontinente: prvá a druhá balkánska vojnapredstavuje chronologický záver monografie aprináša pohľad na najdôležitejšie udalosti balkánskych vojen, armády ifenomény, ktoré doteraz boli vrámci tejto otázky vnímané iba okrajovo (etnické čistky, mobilizácia, propaganda ai.).Záver práce akapitolaZahraničná politika Srbska a problematika Bosny a Hercegoviny pred vypuknutím 1. svetovej vojnysa zameriava na hodnotenie srbských ašpirácií (či už ideologických aleboreálnych) smerom kpriestoru Bosny aHercegoviny.