Moving Towards Cognitive Adaptation Studies: Adaptation as Play Hlavným cieľom monografie „Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám: adaptácia ako hra“bolo orientovať súčasný výskum adaptačných štúdií vektorom empiricky zodpovednej kognitívnej vetvy neradikálneho konštruktivizmu. Tento zámer vyplýva z prudkej progresívnej diferenciácie výskumu adaptačných štúdií, ktorá sa v tejto oblasti prejavila hlavne v posledných dvoch dekádach. Modelomadaptácie ako hryv kognitívnovednej perspektíve sa poskytuje možnosť predikcie charakteru (aj v širšom zmysle) zážitku experientov adaptácií. Keďže podoba tohto zážitku výrazne formuje produkty adaptačného procesu do ich výslednej podoby, modeladaptácie ako hrymožno aplikovať aj v štandardnom umenovednom úsilí pri interpretácii jednotlivých adaptácií. Modeladaptácie ako hrysa v monografii syntetizuje na základe poznatkov rozmanitých disciplín. V okruhu kognitívnych vied pomáhajú východiská filozofie, lingvistiky, informatiky, psychológie, antropológie, biológie či neurovedy – obzvlášť afektívnej neurovedy, ktorá sa zaoberá aj emočným rozmerom hry. V prieniku s podstatnými interdisciplinárnymi zložkami výskumu adaptácií sa vo veľkej miere využívali aj poznatky klasických i kognitívnovedných variácií literárnej vedy, filmovej vedy (miestami aj teatrológie) či mediálnych štúdií. Konzistentne s inými podobnými výsledkami kognitívnych vied sa dokazuje, že aj zdanlivo seriózne adaptácie, podobne ako je to v mnohých aspektoch našej kultúry, majú ludický základ. URL: https://unibook.upjs.sk/ The main goal of the monograph "Moving Towards Cognitive Adaptation Studies: Adaptation as Play" was to orient current research in adaptation studies towards the empirically responsible cognitive branch of non-radical constructivism. This intention results from the rapid progressive differentiation of adaptation studies research, which has mainly manifested itself in this area in the last two decades. With the model of adaptation as play in a cognitive-scientific perspective, author provides the possibility of predicting the nature (also in a broader sense) of the experience of adaptation. Since the form of this experience significantly shapes the products of the adaptation process into their final form, the model of adaptation as play can be applied even in the interpretation of individual adaptations. In the monograph, the author synthesized the model of adaptation as play based on the knowledge of various disciplines. In the field of cognitive sciences, he saw help from the starting points of philosophy, linguistics, informatics, psychology, anthropology, biology and neuroscience – especially affective neuroscience, which also deals with the emotional dimension of the play. In the intersection with the essential interdisciplinary components of adaptation research, he also used the knowledge of classical and cognitive variations of literary science, film science (also theatrology) and media studies to a large extent. Consistent with other similar results of cognitive sciences, it turns out that even seemingly serious adaptations, like in many aspects of our culture, have a ludic base.