Search

This study evaluated the effects of biological silage additives with and without chemical salts on the fermentation parameters of whole plant corn silage. The experiment consisted of five treatments: two with lactic acid bacteria (LAB without chemical salts), two with combined additives (LAB + chemical salts), and a control. Firstly, control (C) and subsequently facultatively heterofermentative (A) and obligately heterofermentative (B) LAB (LAB1: L. plantarumA, L. brevisB, E. faeciumA; LAB2: L. plantarumA, L. buchneriB, P. pentosaceusA) were examined. After that, LABCHSE inclusive of obligately homofermentative (C) and facultatively heterofermentative (A) LAB (L. plantarumA, L. salivariusC, E. faeciumA, P. acidilacticiC) + chemical salts (sodium benzoate, potassium sorbate) + enzymes (cellulase, hemicellulase, pentosanase, amylase) were evaluated. The last variant LABCHS with LAB (L. plantarumA, E. faeciumA, P. acidilacticiC) + chemical salt (potassium sorbate) was consisted. After six weeks of storage, the results confirmed that the application of additives can affect the quality of the fermentation process by decreasing lactic acid as a result of heterofermentative bacteria fermentation, the most strongly marked additive based on L. buchneri. The addition of all additives increased the titratable acidity and acetic content, which manifested in a narrowed lactic/acetic acid ratio and an increased pH value because of heterofermentative bacteria fermentation. The addition of additives containing chemical salts affected the fermentation process more favourably compared to the addition of additives without chemical salts, particularly by inhibiting alcohol content., V tejto štúdii sa hodnotil vplyv biologických silážnych aditív s chemickými soľami a bez nich, na fermentačné parametre siláže celej rastliny kukurice. Experiment pozostával zo štyroch pokusov: dva s baktériami mliečneho kvasenia (LAB bez chemických solí), dva s kombinovanými aditívami (LAB + chemické soli) a z kontroly. Inokulanty bez chemických solí obsahovali fakultatívne heterofermentatívne (A) a obligátne heterofermentatívne (B) LAB (LAB1: L. plantarumA, L. brevisB, E. faeciumA; LAB2: L. plantarumA, L. buchneriB, P. pentosaceusA). Spomedzi kombinovaných aditív sme hodnotili aditívum LABCHSE zahŕňajúce obligátne homofermentatívne (C) a fakultatívne heterofermentatívne (A) LAB (L. plantarumA, L. salivariusC, E. faeciumA, P. acidilacticiC), chemické soli (benzoan sodný, sorban draselný), enzýmy (celuláza, hemiceluláza, pentosanáza, amyláza) a aditívum LABCHS s LAB (L. plantarumA, E. faeciumA, P. acidilacticiC) a chemickou soľou (sorban draselný). Prídavok silážnych aditív na báze rôznych kmeňov LAB ovplyvnil fermentačnú kvalitu kukuričnej siláže. Po šiestich týždňoch skladovania výsledky potvrdili, že aplikácia aditív môže ovplyvniť kvalitu fermentačného procesu znížením množstva kyseliny mliečnej, čo bolo najvýraznejšie pri aditívach na báze L. buchneri. Pridaním všetkých aditív sa zvýšila kyslosť vodného výluhu a obsah kyseliny octovej, čo sa prejavilo zúžením pomeru kyseliny mliečnej a kyseliny octovej a zvýšením hodnoty pH. Prídavok aditív obsahujúcich chemické soli ovplyvnil proces fermentácie priaznivejšie v porovnaní s prídavkom aditív bez chemických solí, najmä inhibíciou obsahu alkoholu.

Addition of silage additives is commonly concentrated on the improvement of nutritive and fermentative features of silages, but in recent years, mycotoxic contamination is also a feature monitored after the treatment. This study aimed to evaluate the effect of silage additives, in the concrete inoculant consisting of a mixture of Lactobacillus buchneri LN40177, Lactobacillus casei LC329090 and urea, on the concentration of major mycotoxins in maize silages. The ensilage mass was made in three variants, which consisted of maize silage (control variant C), maize silage with the addition of a commercial inoculant (variant A) and maize silage with the addition of urea (variant U). The commercial inoculant was added to the cut mass at a dose of 1 g/t of mass and urea at a dose of 5 kg/t of mass. After application of silage additives, the mass was stored and sealed in silage units. Mycotoxin analysis was performed using Veratox tests with ELISA reader, whereas average samples were prepared according to established protocols. The immuno-enzymatic method revealed that all samples of maize silage showed 100% contamination. The maize silages were characterized by the highest concentration of deoxynivalenol regardless of the treatment. The results confirmed the effect of silage additives on mycotoxic contamination of maize silages. Compared to the control variant, the commercial inoculant had negative increasing effect (P<0.05) on deoxynivalenol, ochratoxins and zearalenone, and a positive decreasing effect (P<0.05) on T-2 toxin and fumonisins. The urea addition resulted in significant reduction of T-2 toxin and increase of zearalenone., Prídavkom silážnych aditív sa bežne sleduje zlepšenie nutričných a fermentačných vlastností siláží, ale v posledných rokoch je mykotoxická kontaminácia tiež sledovaným znakom po ošetrení. Táto štúdia bola zameraná na vyhodnotenie účinku silážnych aditív, konkrétne inokulantu pozostávajúceho zo zmesi Lactobacillus buchneri LN40177, Lactobacillus casei LC329090 a močoviny, na koncentráciu hlavných mykotoxínov v kukuričnej siláži. Silážovaná hmota kukurice bola vyhotovená v troch variantoch, ktoré pozostávali z kukuričnej siláže (kontrolný variant C), kukuričnej siláže s prídavkom komerčného inokulantu (variant A) a kukuričnej siláže s prídavkom močoviny (variant U). Komerčný inokulant bol do narezanej hmoty pridaný v dávke 1g/t silážnej hmoty a močovina v dávke 5 kg/t silážnej hmoty. Po aplikácií silážnych aditív sa hmota uskladnila a zasilážovala do silážnych jednotiek. Analýza mykotoxínov bola vykonaná pomocou Veratox testov na ELISA reader, pričom priemerné vzorky boli upravené podľa stanovených protokolov. Výsledky potvrdili efekt silážnych aditív na mykotoxickú kontamináciu kukuričných siláží. V porovnaní s kontrolným variantom mal komerčný inokulant negatívny stúpajúci efekt (P<0,05) na deoxynivalenol, ochratoxíny a zearalenon, a pozitívny klesajúci efekt (P<0,05) na T-2 toxín a fumonizíny. Výsledkom pridania močoviny bolo preukazné zníženie T-2 toxínu a zvýšenie zearalenonu.

In the rye silages (control and with additive) microbiota isolation and identification (total count of bacteria, coliform bacteria, enterococci, lactic acid bacteria and microscopic filamentous fungi) and occurrence of mycotoxins were evaluated. Total count of bacteria on Plate count agar at 30 °C for 48-72 hours, coliform bacteria on McConkey agar at 37 °C for 24-48 hours, enterococci on Enterococcus selective agar at 37 °C for 48-72 hours, lactic acid bacteria on De Man, Rogosa and Sharpe agar, Mayeux, Sandine and Elliker and All Purpose TWEEN® agar 37 °C for 48-72 hours in microaerophilic condition and microscopic filamentous fungi on Malt extract agar at 25 °C for 7 days were evaluated and identified with mass spectrometry. The most isolated family from both types of silage was Lactobacillaceae. The most isolated species from the control group was Lentilactobacillus buchneri (22%) and lowest number of isolated species was Mucor spp. The most isolated species from silage with additive was Lactobacillus gasseri (16%). The ELISA method (enzyme-linked immunosorbent assay) with using reader at wavelength 650 nm for detection and quantification of mycotoxins (total aflatoxins, total ochratoxins, total fumonisins, deoxynivalenol, zearalenone and T-2/HT-2 toxin) was used. The rye silages of control and with additive were characterized by occurrence of all analyzed mycotoxins, whereas deoxynivalenol was mycotoxin with the highest concentration. The rye silages with additive had significantly lower content of total aflatoxins compared to the control, while significantly higher concentration of total ochratoxins, deoxynivalenol, zearalenone and T-2/HT-2 toxin was determined., V ražných silážach (kontrolných aj s aditívom) bola hodnotená izolácia a identifikácia mikrobioty (celkový počet baktérií, koliformných baktérií, enterokokov, baktérií mliečneho kvasenia a mikroskopických vláknitých húb) a výskyt mykotoxínov. Pomocou hmotnostnej spektrometrie bol hodnotený a identifikovaný celkový počet baktérií na Plate count agare pri teplote 30 °C počas 48-72 hodín, koliformných baktérií na McConkeyho agare pri teplote 37 °C počas 24- 48 hodín, enterokokov na Enterococcus selektívnom agare pri teplote 37 °C počas 48-72 hodín, baktérií mliečneho kvasenia na De Man, Rogosa a Sharpe agare, Mayeux, Sandine a Elliker a All Purpose TWEEN® agare pri 37 °C počas 48-72 hodín v mikroaerofilných podmienkach a mikroskopické vláknité huby na Sladinovom agare pri 25 °C počas 7 dní. Najviac izolovanou čeľaďou z oboch typov siláže bola Lactobacillaceae. Najviac izolovaným druhom z kontrolnej skupiny bol Lentilactobacillus buchneri (22%) a najnižší počet z izolovaných druhov mal Mucor spp. Najviac izolovaným druhom zo siláže s aditívami bol Lactobacillus gasseri (16%). Na detekciu a kvantifikáciu mykotoxínov (celkové aflatoxíny, celkové ochratoxíny, celkové fumonizíny, deoxynivalenol, zearalenon a T-2/HT-2 toxín) sa použila ELISA metóda (enzyme-linked immunosorbent assay) s využitím čítačky pri vlnovej dĺžke 650 nm. Ražné siláže kontroly a s prídavkom aditíva sa vyznačovali výskytom všetkých analyzovaných mykotoxínov, pričom deoxynivalenol bol mykotoxín s najvyššou koncentráciou. Ražné siláže s aditívom mali výrazne nižší obsah celkových aflatoxínov v porovnaní s kontrolou, pričom bola stanovená výrazne vyššia koncentrácia celkových ochratoxínov, deoxynivalenolu, zearalenonu a T-2/HT-2 toxínu.

The aim of this study was to evaluate the effect of feeding pregnant sows with diet supplemented with dried grape pomace on hematological parameters of sows and new-born piglets. Sixteen pregnant crossbred sows Large white x Landrace mated with a Duroc boar, were randomly divided to two groups, control (C) and dried grape pomace (DGP) group. During last seven days of pregnancy the sow’s diet in DGP group contained 1% of DGP powder. Sows blood samples were taken before intake of diet containing DGP and during first day post partum. Blood of new-born piglets was taken immediately after birth before colostrum intake. All blood samples were analyzed on hematological parameters. After 7 days of treatment with DGP, sows blood showed significant changes in parameters such as total white blood cell count, lymphocytes count, mean corpuscular volume and mean corpuscular hemoglobin, but within the reference interval for pigs. Feeding pregnant sows with DGP affected the hematological parameters of the new-born piglets in a negative way. Compared to the C group, the new-born piglets in the DGP group had significantly lower lymphocyte counts, red blood cells, hemoglobin, hematocrit, mean corpuscular volume, and mean corpuscular hemoglobin values. Parameters of white and red blood cells are crucial for new-born piglets from an immunological and anemia point of view. Therefore, the addition of DGP during the last week of pregnancy to the sows’ diet cannot be recommended., Cieľom experimentu bolo vyhodnotiť vplyv skrmovania sušených hroznových výliskov prasnými prasnicami na hematologické parametre prasníc a ich novonarodených prasiatok. Šestnásť vysoko gravidných kríženiek plemien Biela ušľachtilá x Landrace, spárené s kancom Duroca, bolo náhodne rozdelených do dvoch skupín – kontrolnej (C) a skupiny s konzumáciou sušených hroznových výliskov (DGP). Počas posledných siedmich dní gravidity kŕmna dávka prasníc v skupine DGP obsahovala 1% prášku DGP. Vzorky krvi boli prasniciam odobraté pred prvým príjmom kŕmnej dávky obohatenej o DGP a počas prvého dňa po pôrode. Krv novorodených prasiatok bola odoberaná bezprostredne po narodení pred príjmom mledziva. Všetky vzorky krvi boli analyzované na hematologické parametre. Po 7 dňoch skrmovania DGP krv prasníc vykazovala významné zmeny v parametroch ako je celkový počet bielych krviniek, celkový počet lymfocytov, priemerný korpuskulárny objem a priemerný korpuskulárny hemoglobín. Parametre sa pohybovali v rámci referenčných intervalov pre ošípané. Skrmovanie DGP gravidným prasniciam negatívne ovplyvnilo hematologické parametre novorodencov. V porovnaní s kontrolnou skupinou mali novonarodené prasiatka z pokusnej skupiny signifikantne nižší počet lymfocytov, červených krviniek, hemoglobínu, hematokritu, priemerný korpuskulárny objem a priemerné hodnoty korpuskulárneho hemoglobínu. Pre novonarodené prasiatka sú parametre bielych a červených krviniek kľúčové z imunologického hľadiska a anémie. Pridanie DGP počas posledného týždňa gravidity do kŕmnej dávky prasníc preto nemožno odporučiť.