Search

V rámci experimentu bola navrhnutá metodika návrhu a výroby ortéz s využitím inovatívnych technológií. Celý proces pozostáva zo získania 3D pozitívu pomocou 3D skenera, návrhu ortézy v CAD modelovacom softvéri a výroby pomocou aditívnej technológie. Z výsledkov vyplýva, že využitie aditívnej výroby pre tenkostenné objekty je vhodné a maximálny rozdiel medzi vyrobenou ortézou a CAD modelom pre výrobu je menší ako 1,25 mm.

Technológia 3D skenovania uľahčuje, urýchľuje a objektivizuje získavanie antropometrických údajov pre návrh protetických a ortotických pomôcok. V súčasnosti masovejšiemu rozšíreniu týchto systémov bráni potreba zvyšovania výpočtovej gramotnosti obsluhujúceho personálu ako aj cenová úroveň profesionálnych 3D skenerov pre ortotické aplikácie. Cieľom tejto štúdie je porovnať cenovo dostupné optické ručné 3D skenery rôznych značiek s profesionálnym skenerom a zistiť ich presnosť. Polystyrénový pozítív trupu s vopred aplikovanými referenčnými bodmi bol naskenovaný viacerými ručnými 3D skenovacími zariadeniami, z toho 3D skener ArtecEva bol vybraný ako referenčný kvôli výrobcom udávanej presnosti. Referenčné body na pozitíve slúžili na vyrovnanie získaných 3D modelov v softvéri VGStudio Max, ktorý bol použitý na analýzu odchýlok medzi jednotlivými skenmi. Následne bola porovnaná kvalita a presnosť povrchu získaných 3D modelov, aby sa určili minimálne požiadavky optických ručných 3D skenerov pre použitie v oblasti protetiky a ortotiky.

V rámci experimentu bola navrhnutá metodika návrhu a výroby ortéz s využitím inovatívnych technológií. Celý proces pozostáva zo získania 3D pozitívu pomocou 3D skenera, návrhu ortézy v CAD modelovacom softvéri a výroby pomocou aditívnej technológie. Z výsledkov vyplýva, že využitie aditívnej výroby pre tenkostenné objekty je vhodné a maximálny rozdiel medzi vyrobenou ortézou a CAD modelom pre výrobu je menší ako 1,25 mm.

Technológia 3D skenovania uľahčuje, urýchľuje a objektivizuje získavanie antropometrických údajov pre návrh protetických a ortotických pomôcok. V súčasnosti masovejšiemu rozšíreniu týchto systémov bráni potreba zvyšovania výpočtovej gramotnosti obsluhujúceho personálu ako aj cenová úroveň profesionálnych 3D skenerov pre ortotické aplikácie. Cieľom tejto štúdie je porovnať cenovo dostupné optické ručné 3D skenery rôznych značiek s profesionálnym skenerom a zistiť ich presnosť. Polystyrénový pozítív trupu s vopred aplikovanými referenčnými bodmi bol naskenovaný viacerými ručnými 3D skenovacími zariadeniami, z toho 3D skener ArtecEva bol vybraný ako referenčný kvôli výrobcom udávanej presnosti. Referenčné body na pozitíve slúžili na vyrovnanie získaných 3D modelov v softvéri VGStudio Max, ktorý bol použitý na analýzu odchýlok medzi jednotlivými skenmi. Následne bola porovnaná kvalita a presnosť povrchu získaných 3D modelov, aby sa určili minimálne požiadavky optických ručných 3D skenerov pre použitie v oblasti protetiky a ortotiky.

Rubber–textile construction of conveyor belts is widely used in various continuous transport systems. Due to the fact that complex carcass is vulcanised, its observation and analysis are very difficult to perform. The methods used so far have been based on its violent extracting, often accompanied with the formation and existence of defects. Such an analysis does not allow distinguishing between defects caused by operation of the belt or defects caused by the process of extracting itself. This paper aims to verify a new approach to examining the inner carcass of rubber–textile conveyor belts with a focus on the possibility to obtain information about its condition. This has not been possible with the methods used so far. The main focus is on the measurement of distance between the individual fibres in the warp and weft of the carcass, and simple size analysis of the identified defects. Presented results prove that the method of industrial tomography clearly identifies the defects in the conveyor belt carcass. The method enables the identification of single fibres, punctures and separation of individual layers. © 2017, © The Author(s) 2017.

Rubber–textile construction of conveyor belts is widely used in various continuous transport systems. Due to the fact that complex carcass is vulcanised, its observation and analysis are very difficult to perform. The methods used so far have been based on its violent extracting, often accompanied with the formation and existence of defects. Such an analysis does not allow distinguishing between defects caused by operation of the belt or defects caused by the process of extracting itself. This paper aims to verify a new approach to examining the inner carcass of rubber–textile conveyor belts with a focus on the possibility to obtain information about its condition. This has not been possible with the methods used so far. The main focus is on the measurement of distance between the individual fibres in the warp and weft of the carcass, and simple size analysis of the identified defects. Presented results prove that the method of industrial tomography clearly identifies the defects in the conveyor belt carcass. The method enables the identification of single fibres, punctures and separation of individual layers. © 2017, © The Author(s) 2017.